Vegetariánstvo - áno alebo nie?

Dôvodov, prečo sa stať vegetariánom je niekoľko. Každý vegetarián má inú prvotnú motiváciu, prečo prestane jesť mäso. Medzi najčastejšie dôvody patria napríklad: citlivosť k utrpeniu zvierat, negatívny vplyv konzumácie mäsa na životné prostredie, zdravotné dôvody ale aj náboženské dôvody.

História

Pojem „vegetarián“ pochádza z latinského názvu „vegetare“, čo znamená oživiť. Prvé zmienky o vegetariánstve pochádzajú zo starovekého Grécka (6. storočie pred n. l.). Spolu s vegetariánskou výživou isté kruhy propagovali striedmosť, mravný spôsob života a čistotu duše. Verili, že nesmrteľná duša človeka môže ďalej existovať aj v tele rôznych zvierat, preto nepripúšťali zabíjanie zvierat na potravu pre človeka. Za prvého známeho propagátora vegetariánstva sa pokladá grécky filozof Pytagoras. Vegetariánsky sa stravovali mnohé významné osobnosti (Vinci, Gándhí, Einstein a ďalší). Počas dlhého vývoja civilizácie sa menili myšlienky aj dôvody, pre ktoré sa ľudia rozhodovali stať vegetariánmi. Etické, zdravotné a ekologické dôvody však ostali v popredí vyznávačov vegetariánstva dodnes.

Plusy vegetariánstva

1.) Vegetariánska strava prináša v potrave menej živočíšneho tuku a cholesterolu. Vegánska strava neobsahuje cholesterol vôbec.

2.) V dôsledku nižšej energetickej hustoty rastlinnej potravy sa spravidla znižuje aj obsah prijímanej energie.

3.) Zvýšeným prísunom rastlinnej potravy a obmedzeným príjmom živočíšnej potravy sa zníži príjem nasýtených mastných kyselín a, naopak, zvýši sa príjem nenasýtených mastných kyselín.

4.) Podstatne vyšší je príjem rastlinných bioaktívnych látok, fytonutrientov, rastlinných antioxidantov a rastlinnej vlákniny. O bioaktívnych látkach z rastlinných plodín (fytochemikálie, napríklad polyfenoly, karotenoidy, fytoestrogény, vitamíny B, C, E a mnohé ďalšie) je známe, že majú antioxidačné, protizápalové, protirakovinové a ďalšie zdraviu prospešné účinky.

5.) Čisto vegetariánska strava má väčšinou aj nižší prísun solí, predovšetkým kuchynskej soli (NaCl), ale i rizikových údenárskych solí.

Vďaka pozitívnym vlastnostiam je vegetariánska strava vhodná ako prevencia, respektíve pri diétnej liečbe obezity, porúch metabolizmu tuku a cholesterolu (hyperlipidémia), vysokého krvného tlaku a chorôb srdca a ciev na podklade hyperlipidémie a aterosklerózy. Vyšší príjem bioaktívnych rastlinných látok (fytochemikálií) hrá pozitívnu úlohu pri prevencii rakoviny. Vegetariáni majú nižšie riziko vzniku zhubných nádorov (najčastejšie sa spomína prevencia rakoviny hrubého čreva a konečníka či rakovina prsníka a prostaty).

Ako vegetarián si znížite riziko vzniku civilizačných ochorení. Rastlinná strava má pozitívny účinok na prevenciu, ale aj liečbu väčšiny ochorení. Medzi choroby, ktorých príčinou je často zlé stravovanie patria srdcovocievne ochorenia, obezita, diabetes, ateroskleróza a podobne.

Vegetariánstvo prináša mnoho zdravotných výhod. Zníženie hmotnosti pri nadváhe je bežným sprievodným javom pri prechode na vegetariánske jedlá.

Pri akých ďalších ochoreniach je vegetariánstvo prospešné?

Sú to napríklad:

ochorenia kostí a pohybového aparátu – konzumujte fazuľu, tofu syr, sójové mlieko, zelené fazuľky, kel, brokolicu – sú bohatým zdrojom kalcia, vitamínu D a fosforu
potravinové alergie a intolerancie – vegetariáni si pri alergii na laktózu môžu vybrať z bohatej ponuky rastlinných mliek a produktov
menopauza – sója je potravina prirodzene bohatá na fytoestrogény, látky ktoré vám pomôžu lepšie preklonať príznaky menopauzy

Vegetariánska strava a dlhší život?

Viacero štúdii tvrdí, že prechodom na vegetariánstvo si priamo predlžujete život. Niektoré zdroje uvádzajú, že bežný vegetarián žije až o 13 rokov dlhšie v porovnaní s ľuďmi, ktorý konzumujú veľa mäsa a živočíšnych výrobkov.

Dôkazom týchto tvrdení sú napríklad japonskí obyvatelia Okinawy. Patria medzi najdlhšie žijúcich ľudí na svete. Ich strava je založená na rastlinných základoch, je nízkokalorická, konzumujú málo rafinovaných cukrov a mäsa, zato si doprajú veľa ovocia, zeleniny a sóje. A teda, základom ich jedálnička je vegetariánska strava.

Viac energie

Síce nie každý tomu zo začiatku uverí, no jedálny lístok založený na bezmäsitých jedlách vám dodá kvantum energie. Mäso a živočíšne produkty spomaľujú metabolizmus, cítite sa po nich unavení, dlhšie sa trávia. Preto môžete ako vegetarián pocítiť väčší prísun energie zo stravy.

Dostatok vlákniny

Vegetariáni konzumujú ďaleko viac zeleniny, čím prijímajú dostatočné množstvo vlákniny. Pri vegetariánskej strave sa vám nestane, že by vaša stolica nebola pravidelná, alebo by ste trpeli na zápchu.

Vplyv na životné prostredie

Ak sa zaujímate o klimatické zmeny a meniace sa prostredie Zeme, vegetariánstvo je tá správna cesta. Redukciou alebo úplným vylúčením mäsa môžete aj vy svojou malou (ale potrebnou) časťou prispieť k ochrane planéty.

Na čo nezabúdať, keď sa stanete vegetariánom?

Ak si myslíte, že vegetariánska strava je zdravá a prospešná v akejkoľvek podobe, mýlite sa. Ako vegetarián musíte dodržiavať určité zásady stravovania (tak, aby vášmu telu nič nechýbalo).

A) Dostatok bielkovín – Namiesto mäsa musíte konzumovať jeho alternatívy – sóju, tofu, množstvo strukovín, obilniny ako napr. amarant a vajíčka (ak nie ste vegán). Z týchto potravín by ste mali prijať dostatočné množstvo bielkovín aj pri rastlinnej strave.

B) Zinok – Zinok sa z rastlinnej stravy vstrebáva horšie ako zo živočíšnej. Preto si vegetarián musí dávať pozor, aby prijímal dostatok zinku, ktorý sa nachádza vo vyššom množstve v celozrnnom pečive, strukovinách, orechoch a kakau.

C) Iné vitamíny a minerály – Vhodné sú aj výživové doplnky. Pre vegetariánov sa odporúča hlavne vitamín B12 a železo. Iné vitamíny a minerály

Mínusy vegetariánstva

Nesprávne aplikovaná vegetariánska strava alebo dlhodobo aplikovaná prísna vegánska forma môže viesť k nedostatočnému príjmu nevyhnutných živín. Zvlášť ohrozené sú rizikové skupiny osôb – dojčatá a deti, tehotné a dojčiace ženy, aktívni a výkonní športovci, ťažko fyzicky pracujúci a starší ľudia.

Za problematické živiny pri vegetariánskej diéte sa zvyčajne pokladajú:

1.) Bielkoviny – Rastlinné bielkoviny majú nižšiu biologickú hodnotu než bielkoviny živočíšneho pôvodu. Niektoré aminokyseliny, najmä esenciálne, sú v rastlinách menej zastúpené.

2.) Vápnik – Vápnik je dôležitý pre pevnosť kostí a zubov. Pri jeho dlhodobom nedostatku hrozí rednutie kostí – osteoporóza.

3.) Vitamín D – Vegáni majú aj nižší príjem vitamínu D.

4.) Železo – V rastlinnej potrave sa železo síce nachádza, no je prítomné v trojmocnej forme, ktorá sa podstatne ťažšie vstrebáva. Z rastlinnej potravy sa vstrebe iba 1-8 % železa.

5.) Vitamín B12 – Na pár výnimiek sa nachádza len v živočíšnej potrave. Tento vitamín je dôležitý na správnu a dostatočnú tvorbu červených krviniek a na prevenciu málokrvnosti.

6.) Zinok, selén, jód

7.) Omega-3-mastné kyseliny – Sú dôležité pre zdravie ciev a srdca, počas rastu a aj na správny vývoj mozgu, nervov a zraku.

Na záver

Medzi odborníkmi ani dnes neexistuje jednotný a jednoznačný názor na vegetariánsku stravu. Väčšina nutričných špecialistov si myslí, že mierne formy vegetariánskeho stravovania dokážu človeku pri starostlivom a pestrom výbere potravín zabezpečiť dostatok všetkých živín bez reálnej hrozby nutričných deficitov. V takomto prípade sú pozitívne aspekty v popredí a vegetariánstvo môže byť vhodnou formou zdravej výživy. Napriek tomu sú niektorí lekári opatrní a neodporúčajú ho pre rizikové skupiny ľudí, ako sú dojčatá, deti, tehotné a dojčiace matky, výkonní športovci a starí ľudia. Problém nie je v tom, že by im takéto stravovanie nebolo schopné dodať všetky potrebné živiny, ale v tom, že optimálne vegetariánske stravovanie si vyžaduje zodpovedný prístup, dostatok informácií, veľa inšpirácie, plánovitý a pestrý jedálny lístok. Nie je to preto vhodné stravovanie pre ľudí, ktorí „nemajú čas“ a vegetariánsku diétu si stotožnia iba so zjednodušujúcim: „Nebudem jesť mäso!“

Vegánstvo ako prísna forma čistého vegetariánstva reálne súvisí s problémom dodania problematických živín a s rizikom vzniku rozličných foriem čiastkovej malnutrície (t.j. nedostatočná výživa, nedostatok živín v potrave). Preto tento prísny štýl stravovania väčšina lekárov neodporúča na dlhodobú výživu aj napriek jeho niektorým nesporným zdravotným výhodám. Pokladajú ho za absolútne nevhodný pre rizikové skupiny, najmä dojčatá, deti, tehotné a dojčiace ženy. Ohrozené sú predovšetkým deti dojčené matkami – vegánkami.

Ak mäso z nejakých dôvodov nechcete prestať konzumovať úplne, vyberte sa na cestu polovičného vegetariánstva, kedy budete jesť mäso napríklad len raz za týždeň. Aj zníženie spotreby mäsa má pozitívny vplyv na vaše zdravie a životné prostredie.

Zaujímajte sa o to, v akých podmienkach sú zvieratá chované a akými spôsobmi dochádza k ich porážke. Ak budú spotrebitelia znižovať dopyt po mäse, jeho produkcia bude postupne klesať.